Kniha vychádza pri príležitosti 50. výročia úmrtia P. Michala Petráša SJ  (+ 7. decembra 1973) 

„Páter Michal Petráš prežil desať rokov v komunistickom väzení, no aj tam evanjelizoval. Hmatateľne uskutočňoval lásku, ktorá všetko znáša, všetko pretrpí a vo všetkom vytrvá. Tým dodával mnohým nádej, využijúc na to i svoj spev.  Horel láskou k Bohu a blížnemu  vo väzení, v civilných zamestnaniach a tou láskou zapaľoval aj iných. Ako svojím obetavým životom jezuitu bol pre mnohých povzbudením vo viere, tak nech je aj čítanie tejto knihy povzbudením v nej.“ (Jozef Šofranko SJ, provinciál slovenských jezuitov)

„Samotné väzenie Miško nikdy nespomínali. Veľmi často cez Vianoce chodievali za mojím otcom. Chodili mu pravidelne vinšovať na Jána, čo bolo na Štefana, a preberali spolu rôzne veci, lebo mali veľa spoločného a ako ľudia si boli veľmi blízki. Spájal  ich šport, ale  aj  väzenie. Miško však spomínali, že nikomu by nepriali  komunistické väzenie, ale každému by ho dopriali len preto,  lebo tú svoju  vieru si naozaj uvedomili až tam, keď  boli na pokraji života a  až tam  získali ‒ takú naozajstnú vieru a dôveru v Pána Boha.“ (Marián Lednický)

„Oslovil ma celou svojou bytosťou. Považujem za Božie riadenie, že sme sa tam (v Piešťanoch) stretli a pokračovalo to skutočným duchovným vedením. Vedela som, že to bola osobnosť. A bolo ich mnoho, o ktorých sa u nás nevie. A je to škoda, pretože celý život za vieru horeli a nemalo by sa to zamlčať. Malo by sa o tom hovoriť. Som veľmi rada, že aspoň trošku môžem k tomu poslúžiť.“ (Zuzana Rapkayová)