A pozrime sa na otca aj vo vzťahu k druhému synovi. Tak ako mladší syn nepoznal svojho otca, jeho spôsob dávania sa, jeho lásku, ktorá bola príčinou všetkej jednoty a šťastia v dome, tak ani starší syn nepozná správne svojho otca. Svoj vzťah k otcovi a mladšiemu bratovi meria ľudským metrom výkonu a odmeny alebo prehrešenia a trestu. Otec sa raduje, že stratený sa našiel a mŕtvy ožil. Vystrojil nádhernú slávnosť a starší je urazený, nechce ísť podať bratovi ruku a otcovi vyčíta. A otec je zasa bezmocný, lebo on miluje aj tohto druhého syna. Ale nemôže zlomiť slobodu svojho syna. Radosť a šťastie zavládne v dome len vtedy, keď aj starší syn povie. Mám takú radosť, že ma otec miluje takou veľkou láskou, že všetko a so všetkým mi patrí a beží rýchlo za bratom a vybozkáva ho, že aj on môže byť účastný tejto slávnosti, ktorá sa koná pre tých, ktorí sa vzájomne milujú, pretože ich otec miluje a oni poznali veľkosť tejto lásky. A tak sa bezmocnosť lásky premenila na najvyššiu moc, ktorá dáva život.