Iba človek, ktorý žije v ustavičnom ovzduší konverzie a hľadania Božej vôle, môže vyvolať taký obdiv a úctu ako svätý Mikuláš z Flüe (1417 – 1487). Milujúci manžel a starostlivý otec desiatich detí cíti volanie zanechať manželku i deti a úplne sa oddať Bohu v pustovníckom spôsobe života. Boží muž, vyhľadávaný pre svoju múdrosť a svätosť, sa stáva radcom chudobných i bohatých, výraznou mierou zabraňuje občianskej vojne vo svojej vlasti a prispieva k vzniku Švajčiarskej konfederácie. Je jednou z najznámejších a najvýznamnejších postáv Švajčiarska, ktorú si dodnes uctievajú ako „otca vlasti“ a obracajú sa na ňu familiárne ako na brata Klausa. 

Tento strhujúci román o živote sv. Mikuláša z Flüe podáva obraz človeka, ktorého povolanie je jedinečné. Mohlo sa však naplno rozvinúť vďaka jeho obetavej žene Dorotei, ktorá dokonale rešpektovala svojho muža a bola presvedčená, že cez neho sa aj jej prihovára Boh a zjavuje jej svoju vôľu. Svätý Ján Pavol II. pri návšteve farského kostola v mestečku Sachseln, kde je Mikuláš pochovaný, vyzdvihol osobnosť Dorotey. Povedal, že jej svätosť nebola o nič menšia ako svätosť jej muža.