Prvou myšlienkou ráno by mala byť tá, že i nový nastávajúci deň je pre nás novým darom. Príležitosťou dokázať sebe aj iným, že viem, prečo žijem. Je to zároveň i šanca uvedomiť si, že som človekom. Nový deň je ako čistá tabuľa, ktorú máme popísať textom drobných povinností, úloh, radostí i utrpení… Od nás predovšetkým závisí, čím ju popíšeme. Nie od počasia, ba ani od nálady iných. Možno mať totiž skvelý deň aj pod olovenou oblohou, ale i zlý pod rozžiareným slnkom.

Pre nás veriacich má zmysel každý deň, každá chvíľa prežitá s Bohom. Nejde o to, aby sme na neho celý deň mysleli – prakticky to ani nie je možné. Ak však človek bez veľkých slov berie na seba úlohu každej chvíle, ak hovorí svoje „áno“ postojom a konaním, robí niečo nové a veľké. Teológ Karl Rahner hovorí, že Božie riadenie pôsobí vo všedný deň nevšedne. Ak to pochopíme, i náš všedný deň bude so svojimi nepríjemnosťami pojatý do oslavného hymnu na Božiu velebnosť. A to už nebude deň obyčajný, ale s vôňou sviatočnosti, ba neba. V tomto zmysle môžeme stretnúť Boha aj vo všedný deň.