V tejto knihe chcem predstaviť Ježiša evanjelií ako skutočného Ježiša, ako „historického Ježiša“ v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že aj čitateľ uvidí, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska zrozumiteľnejšia než rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach. Domnievam sa, že práve tento Ježiš – Ježiš evanjelií – je historicky zmysluplnou a hodnovernou postavou.

Iba ak sa stalo niečo neobyčajné, ak Ježišova postava a jeho slová radikálne prekročili všetky dobové nádeje a očakávania, iba tak sa dá vysvetliť jeho ukrižovanie a iba tak sa dá vysvetliť jeho účinkovanie. Sotva dvadsať rokov po Ježišovej smrti už nachádzame vo veľkom kristologickom hymne v Liste Filipanom (2,6-8) dokonale rozvinutú kristológiu, v ktorej sa o Ježišovi hovorí, že bol rovný Bohu, no zriekol sa seba samého, stal sa človekom, ponížil sa až na smrť na kríži a teraz mu prináleží úcta celého stvorenia a klaňanie, o ktorom podľa proroka Izaiáša (porov. Iz 45,23) Boh vyhlásil, že prislúcha iba jemu samému.

Kritické bádanie si právom kladie otázku: Čo sa stalo počas týchto dvadsiatich rokov po Ježišovom ukrižovaní? Ako sa dospelo k takejto kristológii? Pôsobenie anonymných formácií v spoločenstvách, ktorých predstaviteľov sa odborníci usilujú vypátrať, v skutočnosti nič neobjasňuje. Ako mohli byť neznáme zoskupenia také  tvorivé? Ako mohli byť také presvedčivé a ako sa mohli presadiť? Nie je aj po historickej stránke oveľa logickejšie, že ono veľké stojí na samom začiatku a že Ježišova postava naozaj vyhodila do povetria všetky kategórie, ktoré boli poruke, a dala sa pochopiť iba z hľadiska Božieho tajomstva?