Predhovor 7
1. Odcudzenie ako predzvesť absurdity u Alberta Camusa 11
1.1. Genealógia termínu odcudzenie 12
1.1.1. Predbežné nastolenie pojmu – Jean Jacques Rousseau 12
1.1.2. Význam odcudzenia u Hegela a Marxa 13
1.2. Odcudzenie – dôsledok stratenej jednoty 14
1.2.1. Kozmická harmónia a Boží plán 15
1.2.2. Kopernikovská revolúcia a Blaise Pascal 16
1.3. Následok odcudzenia – úzkosť zo slobody 18
1.3.1. Zúfalstvo a voľba – Sören Kierkegaard 18
1.3.2. Úzkosť a sloboda vo W lozoW i Martina Heideggera a Jean-Paul Sartra 20
1.4. Blízko k absurdite – Friedrich Nietzsche, Fiodor Michajlovič Dostojevskij
a Franz Kafka 22
1.5. Absurdita – východiskový bod W lozoW e Alberta Camusa 24
2. Dramatizácia až do bodu „nič“ 29
2.1. Dráma dejín a problém konceptu nič 30
2.2. Homo dramaticus a jeho časovo-dejinné formácie 33
2.3. Niečo o nič ako niečo vysoko relevantné 34
2.4. Onto-teologické čítanie dejín 35
2.4.1. Heidegger a posvätnosť adventu bytia (jeho načúvanie) 39
2.5. Vattimo a jeho kenotizácia dejín 41
2.6. Možnosti konvertibility nič v nič 44
2.7. Aplikovaný záver ako preukaznosť tézy 47
3. Ťažkosti s toleranciou. Problém de+ novania pojmu 49
3.1. Problémy s vymedzením pojmu tolerancia 52
3.2. Päť úrovní tolerancie v koncepcii M. Walzera 54
3.3. Cohenova analýza tolerancie 56
3.4. Záver 61
Použitá literatúra 63
Resumé 69
Summary 70
Ešte neodchádzajte... 71