Otec Brown, ktorý sa držal bokom a skromne hľadel na chodník, krotko poznamenal: “Vravíte, že nikto nevyšiel a nezišiel po schodoch odkedy začal padať sneh? Snežiť začalo, keď sme boli ešte u Flambeaua.”

“Uisťujem vás, pane, nikto tu nebol,” povedal zamestnanec so žiarivým úsmevom autority.

“Tak potom by ma zaujímalo, čo je toto?” zamrmlal kňaz hľadiac prázdnym rybím pohľadom na zem.

Ostatní tam tiež pozreli. Nato Flambeau vykríkol čosi po francúzsky a ako pravý Francúz pri tom rozhodil rukami. Prostriedkom chodníka, ktorý viedol k hlavnej bráne, dokonca rovno popod kolosálne rozkročené nohy vrátnika ovešaného zlatými šnúrami viedol vinúci sa vzor sivých stôp, otlačených v bielom snehu.

“Bože dobrý!” zvolal mimovoľne Angus, “Neviditeľný Muž!”

Bez ďalšieho slova sa otočil a vyletel hore po schodoch s Flambeaom za pätami.