Zrútenie sa totalitných systémov v Európe bolo zavŕšením experimentu budovania sveta bez Boha, bez slobody, bez práva a spravodlivosti. Počas viac ako štyridsiatich rokov pred týmto prevratom to boli kňazi, v pastorácii i mimo nej, rehoľníci v komunitách i mimo nich, obetaví laici, chlapci a dievčatá, starostliví rodičia – otcovia i matky, ktorí pomáhali udržovať a prehlbovať vieru. Boli to ťažké časy, v ktorých mnohí platili vysokú cenu za svoju vernosť Kristovi a Cirkvi, niektorí dokonca i cenu vlastného života. Mnohým sa podarilo ujsť na Západ, kam ich prinútili odísť vtedajšie okolnosti, a tam pokračovali vo svojom poslaní a v práci pre vlasť. Medzi nimi boli aj jezuiti, ktorí pracovali v slovenskom programe Vatikánskeho rozhlasu. Vatikánsky rozhlas, ktorý založil v roku 1931 pápež Pius XI., má pravidelné slovenské vysielanie od roku 1947. Prvým slovom v slovenčine z Vatikánu bolo však vianočné posolstvo pápeža Pia XI. 25. decembra 1943. Autor vo svojej práci predstavuje dejiny Vatikánskeho rozhlasu a hodnotí jeho činnosť z hľadiska úlohy ohlasovania Božieho slova. Osobitnú pozornosť venuje redaktorom slovenského programu a spolupracovníkom; uvádza aj ich krátke životopisy. Spomedzi jezuitov to boli najmä: P. Štefan Smržík SJ, P. Stanislav Polčin SJ, P. Štefan Senčík SJ, P. Félix Litva SJ a P. Rajmund Ondruš SJ. Je nesporné, že v 20. storočí bol Vatikánsky rozhlas dôležitým nástrojom evanjelizácie nielen pre Slovensko, ale aj pre všetky krajiny za „železnou oponou“. Názov práce F. Sočufku Diakonia slova v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu hovorí, že dielo je venované apoštolátu Vatikánskeho rozhlasu pre slovenských kresťanov. Apoštolátu, ktorý predovšetkým prinášal poslucháčom slovo pápeža, jeho encykliky, posolstvá a homílie. Boli to však aj katechézy pre osobitné skupiny: pre mládež, starších, rodiny či pre chorých. Okrem toho prinášal správy o prenasledovaní Katolíckej cirkvi na Slovensku, kto, kedy a kde bol zatvorený, kto mal domovú prehliadku atď. Dôležité boli tiež relácie na témy z dejín Cirkvi. Slovenský program Vatikánskeho rozhlasu bol mostom medzi centrom Katolíckej cirkvi a Slovenskom, ktorý veriacemu človekovi umožňoval stretnutie so spásonosným Slovom a vychovával ho ku zmyslu „Sentire cum Ecclesia“. Vatikánsky rozhlas zohral v nepriazňou a prenasledovaním poznačenom období života Cirkvi veľmi dôležitú úlohu. Autor venuje vo svojej práci patričnú pozornosť aj súčasnému pontifikátu, ktorý trvá už vyše 25 rokov. Vysielanie Vatikánskeho rozhlasu v slovenčine pokrýva spravodajstvom cesty Svätého Otca (tri viedli na Slovensko), informuje o jeho encyklikách, posolstvách, ako aj o jeho ďalšej činnosti, najmä o audienciách pre predstaviteľov štátov. Napokon treba poznamenať, že Vatikánsky rozhlas a jeho pracovníci boli a sú nástrojmi v službe ohlasovania Božieho slova, čo nie je iba čisto ľudskou činnosťou, lebo sila k nej pochádza od Ducha Svätého a samotného Pána Ježiša.