Ondro je adoptovaný. Mal len tri roky, keď začal bývať v novom dome s novou mamou a otcom a novými sestrami Sárou a Laurou. Teraz má desať rokov. Možno sa nepodobá na nikoho z rodiny, ale je jej súčasťou. Byť adoptovaný znamená "niekam patriť". Ondrovi sa nie vždy páči, že je súčasťou tejto rodiny - najmä keď má povinnosti, alebo keď sa naňho ocko hnevá. Vtedy mu napadá tisíc otázok:Kde je moja skutočná mama teraz? Prečo sa ma vzdala? Chýbam jej vôbec? Dokázal by som ju nájsť? Chcela by ma vlastne vidieť? Prestanú ma adoptívni rodičia ľúbiť?