Katedrálny chrám – Bazilika sv. Emeráma, sa vypína na hradnej skale nad Nitrou ako svedok a maják našich kresťanských a národných dejín. Právom, veď, v čase spravovania kniežatstva Pribinom, keď Nitra už bola významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom, tu dal postaviť kostol, ktorý krátko pred r. 830 konsekroval salzburský arcibiskup Adalrám. Pribinov kostol je takto prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov v tomto teritóriu. Terajšia katedrála-bazilka, ktorá vyrástla z fundamentu tohto historického chrámu je dôstojným svedkom a pokračovateľom kresťanských a národných hodnôt.

Biskupská katedrála v Nitre je istotne oddávna vzácna stavba architektúr. Jej význam a hodnotu umocňuje rôznorodá slohová architektúra, prechádzajúca od románskej cez gotickú až po barokovú, a tiež v jednom celku sústredené umelecké pamiatky. Omnoho hlbší jej obsah však spočíva v tom, že je to stavba sakrálna a že je miestom „katedry biskupa,“ čiže učiteľským miestom biskupa, ktorý ohlasuje Božie slovo, a sviatosťami, najmä slávením Eucharistie, plní svoje apoštolské poslanie a ako pastier spravuje zverenú diecézu. Katedrála ako biskupský chrám je takto „caput et mater“ (matkou a hlavou) všetkých chrámov diecézy.

V dejinách umenia sa pod názvom katedrála skôr rozumejú hlavné kostoly gotického stavebného slohu s troj- až päťloďovou dispozíciou. Aj keď nitrianskej katedrále chýba takéto členenie, vyniká jedinečnou zriedkavou architektonickou kompozíciou. Vytvárajú ju tri samostatné kostoly, chrámové priestory, ktoré pochádzajú z rôznych dôb. Sakrálne umenie – v minulosti a v prítomnosti – vo svojej podstate prezentuje univerzálne kresťanské hodnoty: estetické, mravné, náboženské, filozofické a predovšetkým teologické. Slávou katedrály, aj Nitrianskej katedrály, jej duchovným bytím a jej dušou bolo a je ustavičné zaznievanie Božieho slova v slove Písma, v slove ohlasovania, v slovách modlitieb Cirkvi a najmä v prítomnosti vteleného Božieho Slova v Eucharistii.