„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Prológ z Jánovho evanjelia sa nás vždy akosi zvláštne dotýka. Nechce sa nám totiž uveriť, že Boh sa stal telesným človekom, ako sme my sami. Splnil nám odvekú túžbu dosiahnuť ho, lebo v Synovi sa rozhodol žiť uprostred nás ako pravý človek, aby zachránil aj našu telesnú schránku.

Cieľom týchto rozjímaní je najmä priblížiť si novosť Ježišovho zmŕtvychvstalého a osláveného tela (2. kapitola) tak, ako ho opísal pápež Benedikt XVI. v trilógii Ježiš Nazaretský – druhá časť. Tiež sa zamyslíme nad niektorými podstatnými odkazmi – slovami a gestami vzkrieseného Krista, ktoré adresoval apoštolom a rodiacej sa Cirkvi (3. kapitola). Predchádzať im bude vyznanie viery vo vzkriesenie tela (1. kapitola), aby sme o tajomstve a posolstve Kristovho zmŕtvychvstania uvažovali v čo najužšom zjednotení s ním v ňom, lebo už počas života máme na ňom živú účasť.

Tieto rozjímania o vzkriesení Pána sú akýmsi zavŕšením „trilógie“, presnejšie, voľným pokračovaním mojich dvoch predchádzajúcich kníh: „Láska za LÁSKU“ (rozjímania o utrpení Krista) a „Blahoslavenstvá – prísľuby šťastia a nádeje“ (rozjímania nad Ježišovým verejným účinkovaním).

Pri príprave rozjímaní som čerpal aj zo súkromného zjavenia Ježiša Krista Márii Valtorte v dielach: „Evanjelium, ako mi bolo odhalené“. Hoci nepatrí k pokladu viery, ani ho „nezlepšuje“, ani „nedopĺňa“, predsa nám pomáha hlbšie chápať osobu a tajomstvo Ježiša Krista, ale najmä nás povzbudzuje kráčať za ním. V takomto prípade „veriaci ho môžu rozvážne prijať“,1 lebo jeho ovocie je z Ducha Svätého.

Viaceré rozjímania sú obohatené aj o spiritualitu svätej Kláry z Assisi, keďže sú osobitne pripravené pre jej dcéry s veľkou vďakou za ich povolanie a dobro v Cirkvi.