„Liturgia sa… pravom pokladá za vykonávanie kňazského uradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich aj uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy. vykonáva dokonalý verejný kult” ( Sacroconcilium 7).

Redemptorista Jim McManus vo svojej dlhoročnej pastoračnej praxi overil túto koncilovú definíciu liturgie. Hovorí, že dôsledné a dôstojné slávenie sviatostí neprináša ich prijímateľom len milosť pre dušu, ale neraz aj uzdravenie celého človeka, ktorý je potom schopný zvelebovať Boha. K tomu je potrebná len viera v to, že znaky (vrátane slov), určené Kristom alebo Cirkvou (tamže, 33), sú účinné a dostatočné na to, aby každý, kto sviatosti prijíma, zakúsil vnútorné uzdravenie a – ak je to pre jeho večné dobro – aj vyliečenie tela.

Hoci je kniha určená v prvom rade kňazom, ktorým má pomôcť sláviť sviatosti s väčšou horlivosťou a dôslednosťou, rovnako môže pomôcť laikom, ktorí túžia hlbšie prežívať spoločenstvo s Kristom, ktorý vo sviatostiach pôsobí.