Prvá encyklika Svätého Otca Leva XIV. venovaná ochrane ľudskej osoby v ére umelej inteligencie. Predstavuje históriu sociálnej náuky Cirkvi i výzvy, ktoré v súvislosti s obranou vznešenosti ľudskosti prináša digitálna doba.

Lev XIV. rekapituluje nosné myšlienky sociálnych encyklík predchádzajúcich Magistérií a pripomína základné piliere sociálnej náuky Cirkvi. V tomto svetle nazerá aj na nové technológie, pričom otázky s nimi spojené nevníma ako čiernobiele rozhodovanie medzi áno a nie umelej inteligencii, ale ako rozlišovanie vedúce buď k stavaniu novej babylonskej veže, alebo k spoločnej obnove Jeruzalema, ako ho opisuje Kniha Nehemiášova.