Gizela Munková patrila do židovsko-kresťanskej rodiny. Na jar roku

1945, na sklonku druhej svetovej vojny, zahynula ako zajatkyňa

nemeckých koncentračných táborov. Rovnako ako jej syn Juraj,

manžel František a starší syn Tomáš, ktorý bol jezuitským novicom.

Mala štyridsaťštyri rokov.

Túto mimoriadne ušľachtilú ženu autenticky približuje text jej

zápiskov z cesty do Istanbulu. Z Bratislavy, kde jej rodina vtedy žila,

sa tam vydala loďou po Dunaji a vlakom v roku 1933. Niekoľko strán

svojho takpovediac reportážneho textu, ktorý pretkáva krátkymi

úvahami, napísala zrejme predovšetkým pre svojho manžela

Františka. Odhaľuje sa v ňom nezvyčajný pozorovací talent, hlboké

poznanie ľudských charakterov, spoločenská bezprostrednosť

a náboženská úprimnosť tejto inšpiratívnej Židovky, matky a manželky,

ktorá sa stala horlivou kresťankou.