Mária Valtorta vo štvrtom diele pokračuje v nádherných videniach života a okolností, ktoré sprevádzajú druhý rok Pánovho verejného účinkovania.
 

Pri podobenstve o stratenej ovci tajne obráti srdce Márie z Magdaly, V predobraze Eucharistie Pán s láskou rozmnožuje chlieb a ryby, aby nasýtil zástup. Na inom mieste kráča po mori a topiacemu sa Petrovi odhaľuje jeho telesnosť zmýšľania a spoliehanie sa na seba.

V závere knihy čítame o skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva. „Milovať Boha pre neho samého a milovať ho v blížnych je dokonalosť. Milujeme ho tým, že dávame chlieb tomu, kto je hladný, uvedomujúc si, koľkokrát Boh nakŕmil človeka zázračnými činmi."