Kardinál Carlo Maria Martini je slovenskému čitateľovi známy predovšetkým z prekladov mnohých jeho duchovných cvičení, ktoré sú založené na hlbokej znalosti Svätého písma. Menej známe sú však jeho iné diela, ani nie písomné, ale jeho aktivity, ktoré sa stretali s veľkým ohlasom nielen v miestnej cirkvi v Miláne, ktorú riadil. Spomenieme tu len dve najvýznamnejšie – tzv. Katedry neveriacich, kde inšpiroval a viedol dialóg veriacich s neveriacimi v úsilí ukázať veriacim, že svoju vieru musia stále prehlbovať, a neveriacim, že ich nevera možno stojí na krehkých argumentoch, a štvrtkové lectio divina v milánskej katedrále, kde ho neraz so zatajeným dychom a s perom v ruke počúvalo aj päťtisíc mladých.

Kardinál Martini rád uvažoval o veciach, ktoré sa iným zdali jasné, a odhaľoval nové možnosti prístupu a videnia vecí i problémov. Vyjadroval sa k eutanázii i umelému oplodneniu, hovoril o nutnosti rovnosti súkromného a štátneho školstva, o fiškálnom systéme, o terorizme i korupcii… Navrhoval zvolať Tretí vatikánsky koncil, veľmi mu ležali na srdci rozvedení a znovuzosobášení…

To, čo hovoril, však malo jeden spoločný základ – lásku ku Svätému písmu a k Cirkvi. A jeden cieľ – viesť dialóg pre skutočné dobro ľudí, ktorým je život s Ježišom. 

Predkladáme slovenský preklad knihy Andreu Tornielliho s nádejou, že poznanie života tohto nášho významného súčasníka pomôže a dodá odvahy k čoraz hlbšiemu a otvorenejšiemu dialógu aj Cirkvi na Slovensku.