Modlitba zohrávala v živote Františka z Assisi centrálnu úlohu a on všetkým, ktorých dodnes inšpiruje, zveruje dôrazné kontemplatívne nasmerovanie. Nechal sa inšpirovať najlepšou monasticko-eremitskou tradíciou staroveku, no poznačil ju svojou poetickou orientáciou. Napriek tomu, že dodržiaval psychologické zákony kontaktu s Bohom v modlitbe, predsa sa neviazal na dané schémy či metódy, ale zhodnocoval milosť okamihu. Jeho modlitba bola nazeraním srdca v tajomnom priestore viery, milujúcim premýšľaním nad rozlievajúcou sa Božou láskou, srdečným a dôverným rozhovorom s Bohom, ktorý je „Veľký a obdivuhodný Pán, všemohúci Boh, milosrdný Spasiteľ“ (ChB 7).

Kniha „František z Assisi, muž modlitby“ švajčiarskeho kapucína Oktaviana Schmuckiho (1927 - 2018) môže byť vitálnou inšpiráciou pre františkánsky život modlitby v dnešnom svete. Autor sa v nej venuje Františkovmu a františkánskemu porozumeniu mentálnej modlitby, meditácie, liturgie hodín. A taktiež analýze Františkovho Ofícia o utrpení Pána.