Walter a Ingrid Trobischovci ako poradenský tandem v otázkach manželstva a rodiny vyžarovali zvláštnym spôsobom vždy, keď sa spoločne zhovárali o jednote a rozdieloch medzi mužom a ženou v manželstve. Štastie tejto jednoty im nepadlo do lona samo od seba, práve preto vedeli iných povzbudzovať, aby sa vzdali ilúzií a navzájom sa prijímali. Keď Walter Trobish ako päťdesiatpäťročný náhle umrel na zlyhanie srdca, zrazu sa všetko zrútilo. Ingrid zostala sama. V týchto denníkových zápiskoch sa delí so svojím čitateľom o vlastné skúsenosti a zážitky. Jej cesta so všetkými spomienkami, bolesťou a prvým zábleskom novej nádeje, až po zakorenenie sa na novom mieste ponúka príbeh s novým poverením: žiť ďalej, v nanovo prežívanom spoločenstve s Bohom milovať tento život a k tomu povzbudzovať aj iných.