Sestra Margita Mária sa usilovala splniť želanie svojho božského Priateľa a Učiteľa. Dokonca vyzvala i francúzskeho kráľa, aby zasvätil krajinu Božskému Srdcu. Keď sa stala asistentkou predstavenej (1684) a vychovávateľkou noviciek (1685 – 1687), zaviedla spoločné uctievanie Božského Srdca vo svojej rehoľnej komunite.

Oficiálneho zavedenia sviatku Božského Srdca v Cirkvi sa však sestra už nedožila. Úcta k Božskému Srdcu mala najprv viac ľudový ráz a šírila sa prostredníctvom bratstiev a ľudových pobožností. Až v roku 1765 na žiadosť poľských biskupov pápež Klement XIII. dovolil sláviť sviatok Božského Srdca v Poľsku a v rímskom arcibratstve Božského Srdca. Napokon pápež Pius IX. rozšíril v roku 1856 tento sviatok na celú Cirkev.