Keď sme začali vydávať scenáre divadelných hier, ktoré hrávali mariánske kongregácie na Slovensku v prvej polovici dvadsiateho storočia, nemysleli sme si, že sa nám podarí objaviť taký veľký počet scenárov, aby naplnil desať zväzkov tejto edície. Ešte viac sa tešíme, že tento desiaty zväzok vychádza v jubilejnom roku Teologického inštitútu svätého Alojza – 75 rokov od jeho založenia a 20 rokov od jeho transformácie na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave. Ako prvú sme do tohto zväzku zaradili hru v troch dejstvách od Márie Kočánovej Višňový kvet. Ako naznačuje už samotný názov, ide o hru z japonského prostredia. Druhá je hra slovenského autora Ignáca Grebáča Orlova Fabiola, ku ktorej sa inšpiroval rovnomenným Wisemanovým románom, ktorý už v roku 1905 vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Osobitným fonoménom je hra Veľký piatok (Hra so spevom v päť dejstvách a troch živých obrazoch), ktorú napísal Karol Žeko pre otvorenie siene mariánskych kongregácií v Trnave v roku 1935. Týmto dielom voľne nadviazal na dlhoročnú tradíciu pašiových hier v Trnave, hrávaných podľa scenára, ktorý napísal P. Andrej Čambál pre veľké javisko pod holým nebom v roku 1913. Z dvadsiatych rokov minulého storočia pochádzajú tri vtipé scenáre Augustína Pauloviča: Nedorozumenie alebo: Cesty Božie sú rozličné (Komický dej. Voľne dľa Wiesberga); Môj priateľ Dúžok, alebo: Rodina pán Boh a priateľ mešec (Sólový výstup so spevom); Jožko Pantofľa (Sólový výstup dľa Wanderera), ktoré vydal v jednom zväzku vlastným nákladom v Trnave v roku 1920 a tvoria záver desiateho zväzku našej zbierky.