„V citlivých jazvách vzkrieseného Krista, ktorý si zachováva svoje rany nielen na nohách a rukách, ale aj na srdci, ktoré je srdcom zjazveným, nachádzame skutočný zmysel hriechu i milosti. Tam, v zjazvenom srdci. Keď kontemplujeme Pánovo doráňané srdce, odzrkadľujeme sa v ňom. Naše a jeho srdce sa podobajú, pretože obe sú zranené a oživené. Vieme však, že Ježišovo srdce bolo samá láska a bolo zranené, lebo sa dalo zraniť; naše srdce však bolo samá rana  a uzdravilo sa, lebo sa dalo uzdraviť. Tým, že sa dalo uzdraviť, stalo sa nádobou na zachytávanie  milosrdenstva.“