|
|
Mystérium svätých neviniatok
Péguy, Charles
Francúzsky básnik a esejista Charles Péguy (1873–1914) bol stúpencom personálneho socializmu, no ako človek hlboko mysticky založený sa v dospelosti vrátil ku kresťanskej viere. Tento návrat sa nezakladal na náhlom obrátení, ale spočíval v sústavnom prehlbovaní vnútorného života. Netreba si ho predstavovať idylicky, lebo Péguy mal veľkú úctu k slobode iných. Platil za ňu samotou uprostred najbližších, ktorí nerozumeli tomu, čo písal. Jeho manželka a deti neboli pokrstené, nemodlili sa. Péguy síce stával len na prahu kostola, ale viedol život modlitby. Keď jeho syn smrteľne ochorel, Péguy vykonal peši púť do Chartres a modlil sa za jeho uzdravenie. Synček vyzdravel a tento skutok ho nepochybne zblížil so ženou. Ani ona to nemala ľahké: žili chudobne a štvrté dieťa sa narodilo po Péguyho smrti. Pri krste novorodenca prijali krst aj ďalší členovia rodiny.
Rok vydania: 2004 Vydanie: prvé ISBN: 80-7141-473-5 Strán: 206 Väzba: viaz. Formát: 13,5x21
bežná cena: 5.15 € (155,-Sk) naša cena: 3.49 € (105,-Sk)
|
Ukážka z knihy Vlna z hlbín sa večne valí.
Vtom vychádza loďstvo, ktoré žiadna vlna z hlbín môjho hnevu neprevalí. Také je loďstvo Otčenášov, pevné a nespočetnejšie ako nebeské hviezdy. A za ním vidím druhé loďstvo, nespočetné loďstvo, má biele plachty, nespočetné loďstvo Zdravasov.
Všetky tie Ave Maria, všetky modlitby k Panne a vznešené Salve Regina sú biele karavely, pokorne uložené pod bielymi plachtami na hladine. Ich plachty sú sťa biele holubičky, ktoré možno vziať do dlane. Privykli si už dlani.
Také je druhé loďstvo, to sú modlitby k Panne. A tretím loďstvom sú ďalšie nespočetné modlitby. Všetky. Tie, čo sa odriekajú na omši a na nešporoch. A na Anjel Pána.
A modlitby mníchov, ktoré posväcujú hodiny dňa. A hodiny noci.
Benedicite - Požehnaj nás, ktoré sa odrieka pred sadnutím za stôl,
ku dobrej polievke, z ktorej sa parí.
A vidím štvrté loďstvo. Vidím neviditeľné loďstvo. A ním sú modlitby, ktoré neboli ani vyslovené. Slová, ktoré neboli prednesené. Ale ja ich počujem.
Ten, v ktorom sa počali, si ich nevšimne. Nevie o nich. Je len ich sídlom. No ja ich zbieram, hovorí Boh, počítam a vážim. Lebo ja súdim v skrytosti.
Tie Otčenáše sú mužmi, veď majú hrubé hnedé plachty
z hustej a drapľavej, pevnej látky. Z režného nebieleného plátna. Ale Zdravasy bežia pod jemnými a ladne prehnutými bielymi plachtami.
Otčenáš, hovorí Boh, je otcom modlitieb. Je ako ten, čo kráča na čele, je to robustný chlap. Modlitba Zdravas Mária je ako pokorná žena. A ostatné modlitby nasledujú za nimi ako ich deti.
Otčenáš a Zdravas Mária sú ako muž a žena,
čo idú jeden za druhým a razia si cestu zástupom, ktorý prišiel na procesiu. Muž ide prvý a rozráža príval zhromaždeného zástupu, a žena ide za ním v brázde, ktorú vytvoril. Mužovi na pleciach sedí to zvláštne dieťa Nádej.
A Otčenáš je kráľ, Zdravas Mária je kráľovná a Nádej princezná.
To je hra v karty, kde Otčenáš je kráľ a Zdravas eso a všetci ostatní sú verní dolníci.
Recenzia vydavateľstva
Napíš svoju recenziu
Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si spolu s ňou objednali:
|
|
|
Ak môžete umiestniť náš banner na vašej stránke, budeme vám vdační.
| |